dechtice...

...víkend na vidieku. To som už súrne potrebovala. Stihla som si oddýchnuť, raňajkovať vonku mamin koláč, absolvovať Trnavský rínek a stretnúť milých a šikovných ľudí, vidieť kopec krásnych handmade vecičiek a kúpiť si náušky od matushky, smiať sa na detskom divadle, brodiť sa obilím, zabávať sa s deťmi, grilovať zeleninu a iné dobroty, vidieť Planinku a krmiť srnčeka a priniesť šalviu domov, nech ten vidiek zo mňa rýchlo nevyprchá...

 

...krásny týždeň všetkým...

 

 

 

keď koník lieči...

 

...moju dušu ale hlavne moje dieťa. Ľavostranná hemiparéza. Čiastočné ochrnutie polovice tela. Tak znela diagnóza. Tak znelo to hnusné slovo, ale aspoň som vedela čo Timkovi je a mohla som naplno rozbehnúť liečbu s odborníkmi. Dlhé týždne bez diagnózy ma neskutočne ubíjali. A potom kolobeh liečení, cvičení, zháňaní odbornej pomoci, chytanie sa slamky ako topiaci človek, strach, či a kedy sa moje dieťa postaví na nohy, či bude chodiť... Našťastie nieje ochrnutie veľmi silné a Timko je bojovník. Začal chodiť, síce neskôr a chôdza nie je dokonalá ale ja som šťastná prešťastná. Vnímam ho ako zdravé dieťa a ľudia si ani nevšimnú, že niečo nieje v poriadku. Azda len väčšiu nestabilitu a ak mu niečo podáte do ruky automaticky sa načiahne len pravou. Pomáha cvičenie, voda aj Bejbinka. Tak sa volá kobylka s ktorou bol Timko hneď kamarát. Najobľúbenejšie sú ale odmeny pre ňu. Po každej jazde. Veľké zuby, jazyk a celá oslintaná papuľa ho najviac bavia a fascinujú.  

 

dramaticky/čierno-bielo...

...tak to u nás niekedy je. Herecké výkony na dennom poriadku, v hlavnej úlohe Alexej. A samozrejme moja maličkosť. Mne sa tiež občas zadarí. Nielen doma ale aj v "dospeláckom" amatérskom divadle. Dnes som sa konečne prehrabala fotkami z divadelného vystúpenia mladších žiakov a medzi nimi, náš herec. Konečne som mohla venovať trošku viac pozornosti len jemu. Viem, že to niekedy vyzerá, akoby som mala len jedno dieťa ale čo mám robiť, keď sa ma jedno drží ako kliešť a druhé lieta po svete a ja sa občas nestíham čudovať aký veľký chalanisko mi rastie pred očami. Sľubujem, že sa polepším Alexej.
 

Okrem toho, že sa snažím byť čo najlepšou mamou, teším sa z maličkostí. Konečne som tu našla moju naj washi pásku, pásikavú čierno-bielu a prišla expresne a ešte aj s darčekom. Otestovala som ju na stene, na našom najnovšom scénari, aj na obyčaných ceruzkách.


 

ráno...

...milujem, hlavne tieto jarno-letné, slnečné. Staršie dieťa ide do školy, mladšie cupitá po byte. Vydarené raňajky. To bude asi tou atmosférou. Kytičku som si natrhala včera cestou z divadelnej skúšky a krásne rozvoniava na stole. A konečne sme po 24 hodinách mohli otestovať novú tabuľu v detskej izbe. Je super. Asi mám z nej väčšiu radosť ako deti:)...

Dobré ráno!

brošňa a magnetka

Tieto dve placky boli kedysi náušnice, ktoré som rada nosila, ale zlomil sa mi na jednej háčik, takže smola... Keďže sa ťažko vzdávam niektorých vecí, z jednej je teraz brošňa a z druhej magnetka.

materiál:

 náušnice-"placky"

 tavná pištoľ

 zatvárací špendlík na brošňu

 magnetický samolepiaci plát na magnet...

 

 

 

 

fashion day/ a little romance



A hlavne pohodlne. Tak som chcela stráviť tento víkend s deťmi, keďže manžel musí stále pracovať. Na prechádzku bol tento outfit ako stvorený. Pohodlný a tak trochu romantický. Áno, aj ja mám dni, kedy uvítam štipku romantiky na sebe. Nič prehnané a príliš načuchrané. Len drobné kvety, púdrová ružová, jemné riasenie a prepletané detaily. Samozrejme, aby to nebolo príliš sladké, trošku som to "zdrsnila" jeansovou bundičkou. Mám ju už asi 15 rokov zo sekáča. Prešla ale malou premenou. Odstránila som límček a nahradila prepletaným "jeansovým vrkočom". Ten som našla u mamy povaľovať sa medzi šnúrami, gombíkmi, stuhami, zipsami...tak som jej ho znárodnila. Zostalo aj na náramok. A červené maky som si požičala tiež...

(nohavice-GATE, sandále H&M)

 

 

Prajem veľa slnka a romantiky...

 

 

 

***

Náš malý Timi oslávi dnes svoje druhé narodeniny a ja verím, že aj napriek tomu čo sme si spolu "preskákali" je všetko tak ako má byť, a  bude už len lepšie. Slniečko naše ďakujem Ti, že môžem byť tvojou mamou a že sa stále máme čo učiť jeden od druhého :-*

 

 

 

 

nerozhodná...

...tak veru. Pretože, ak by som bola, tak to tričko by už bolo dávno hotové. Tieto krásne mini obrúsky hačkovali moje dve babky Faninka a Milka. V predchádzajúcom poste som si trochu zaspomínala a dnes je to vlastne opäť o spomienkach. Každá bola iná a vidno to aj na ich háčkovaných výtvoroch. Aj keď u mňa doma takýto typ dekorácie určite nenájdete, na oblečení alebo doplnkoch majú pre mňa svoje čaro. Viem, že by viac vynikli na farebnom tričku, ale chcela som niečo nenápadné, zachovať tú ich jemnosť a ľahkosť. Ak máte chuť zapojte sa a napíšte mi, ktorý variant oslovil vás. Poteším sa a pomôže mi to v rozhodovaní...



 ...tak ktoré...??? 

 

pozn. 1. variant má obrúsok na chrbáte...

 

 

 

dedičstvo

Je to asi mesiac čo mi zomrela babička. Posledná zo starích rodičov, ktoré som mala. Už nemám. Ani jedného. Je to smutné. Krásne je však to, že po ľuďoch, ktorí odídu nám zostávajú na tomto svete spomienky. Mne ostali po babke Milke spomienky na jej slepačiu polievku plnú domácich rezancov, tak že v nej až lyžica stála, čítanie knižiek pri jedení, cesty zo škôlky...a ešte zopár vecí. Jednou z takýchto je aj toto malé-veľké, krehké dedičstvo. Až pri ukladaní na poličku, som si všimla, že majú rôznu výšku a hrúbku skla. Predpokladám, že teda nejde o žiadnu pásovú výrobu ale poctivé fúkané sklo. To mi však babka už nestihla prezradiť. Škoda...ale... Ďakujem babi!!!

 

 

 

náramky z čelenky

"Golden age" pokračuje. Tentokrát to bude jednoduchý dvojnáramok zo starej čelenky do vlasov. Jej využitie=2x použitá (ešte z čias, keď som mala dlhé háro) a hneď vyťahaná. Tak som ju zostrihla na dva pásiky. Prvý perforovaný pomocou dierkovača. Druhý prešitý krížikovým vzorom a bielou bavlnkou. Zapínanie na biele cvočky...