streda, 23. decembra 2015

snežííí

Doma ako po výbuchu ale hlavne, že máme snežítko. Stačí plastová alebo sklenená nádoba, nejaké postavičky napr. z kinderka, trblietky a epoxidové dvojzložkové lepidlo (osvedčené a super drží aj vo vode).Skúšala som rôzne varianty.  A aj keď sa v mnohých  snežítkach používa glycerín s vodou, mne sa viac osvedčila len čistá voda. Glycerín (aj v malom množstve) vodu vždy akoby jemne zakalil a trblietky vytvorili chumáče. Trblietky sú najlepšie biele, príp. strieborné, farebné môžu farbiť vodu. Použiť môžete aj v kombinácii so zlatými konfetami.  Ak sú postavičky menšie môžete ich prilepiť napr. na placku/y z fima, ktoré predtým vypálite v trúbe ako som to urobila aj ja. Nakoniec odporúčam prilepiť aj viečko, aby voda nevytekala.


sobota, 12. decembra 2015

traja králi

S druháčikmi sme už trošku s témami napred. V utorok  k nám prišli Traja králi. Veľa sme sa na túto tému rozprávali, recitovali rôzne básničky a vinše. Kresbičky uhlíkom, rudkou, kriedou  sme doplnili metalickými temperami.  To deti bavilo najviac, pričom zlatá vyhrávala na plnej čiare.


utorok, 8. decembra 2015

miki

Prišiel s dobrotami (čítaj so slivkami v čokoláde), ale urobila som si radosť aj sama mištičkou z  nášho školského Vianočného trhu. Zľahka sa u nás doma začína s vianočnou výzdobou. Krídelká obojstranne nalepené na prírodný špagát a vetvička. Najväčší Mikulášisko však dorazil až včera v podobe konečne hotového projektu na dom. Juch!


štvrtok, 3. decembra 2015

balím

Takto budem tento rok baliť darčeky mojim najbližším. Nie je nad vlastnoručne vyrobený papier, pri ktorom si nemusíte vôbec dávať pozor, pretože výsledný efekt bude vždy super. Ak sa chcete inšpirovať, tak práve tu.

pondelok, 23. novembra 2015

pre radosť

Také milé drobné radosti z minulého týždňa. Konečne som sa prelúskala cez to ako viazať tieto ihlanoidné objekty, pričom sa vždy večer z troch stane šesť. Kolegyni som ušila malú taštičku so (zatiaľ) najväčším strapcom a na tabuli ma čakalo kriedové graffity od Alexeja.


štvrtok, 12. novembra 2015

adventný kalendár

Ešte zatiaľ netrpím vianočnou horúčkou, ale vďaka ďalšiemu návodu na aukro blogu mám otázku adventného kalendára pre šuhajov vyriešenú. Ten u nás jednoducho musí byť každý rok. Určite spríjemní čakanie na deň D a snáď aspoň čiastočne uspokojí donekonečna sa opakujúcu otázku...a kedy už? ...a koľko sa ešte vyspím?


streda, 11. novembra 2015

od rieky a spod mosta

Z túlania pri Váhu vzniklo pár fotiek a objektom na fotenie nebol len most, ale aj ja. S puberťákom je to fotenie ako jazda na kolotoči, čo vám budem hovoriť. V jeho očiach som však trápna puboška ja:)


utorok, 10. novembra 2015

ahoooj tu je M...

Tento príspevok tu pôvodne dnes vôbec nemal byť. No keď vám zavolá sama MM( čítaj Madam Mitnik) a nájde si čas aby ho prekecala práve s vami, zasype vás spŕškou optimizmu a smiechu, dodá chuti, odvahy a uistí, že písať si blog má zmysel, tak sa mi ani inak nedá a ja sadám za PC a ťukám tieto slová. Slová aj o tom ako som si cez víkend našla čas vyrobiť pre deti kartónový notebook, urobiť radosť novou vázou a vychutnávať slnko nielen doma, ale i vonku.Ale o tom až zajtra:)


pondelok, 9. novembra 2015

cold gray

Konečne sa mi podarilo dotiahnuť strih najobľúbenejšej tašky do tej najlepšej podoby akú som schopná momentálne docieliť. Vylepšovať sa dá vždy, no teraz som spokojná.  Táto je pre moju sestričku, ktorá si na ňu celkom dlho musela počkať. V tomto smere som ju priznám sa úplne zanedbala. Na fotkách pôsobí skoro ako biela, ale jej odtieň je bledučko šedý.


nedeľa, 1. novembra 2015

rozprávkový les

Chcela by som mať na tieto lesné prechádzky viac času. Pretože z lesa sú tie najkrajšie výhľady aj podhľady, ide sa doň po cestách necestách, s nadšením a trebárs aj po rukách, je v ňom ten najčarovnejší mikrosvet, úžasné svetlo a najlepšie stoličky na sedenie.



piatok, 23. októbra 2015

písmená

Ak by ste mali chuť cez víkend na niečo tvorivé a chceli zamestnať ruky, na aukroblogu sa môžete inšpirovať. Môj ďalší návod na niečo vlastnoručne vyrobené napr. aj do detskej izbičky.

 

streda, 21. októbra 2015

slimačie tempo

S príchodom jesene ho vždy naberiem. Respektíve mám taký pocit zo seba. Aj napriek tomu, že neviem kde mi hlava stojí a riešim milión vecí naraz, zdá sa, že tu za mnou neostáva žiadna výrazná stopa. No ako inak, maličkosti potešia najviac. 

 Taštička zo zvyškov bavlneného plátna a koženky ešte bez majiteľky...keby niečo;)

nedeľa, 11. októbra 2015

prírodný špeciál

Nie, nejde o príspevok v ktorom budem rozoberať moje minimálne znalosti z prírodných vied. Neviem ani ako sa správne pestujú kvety, o tom ako sa volajú nemám väčšinou ani páru, starám sa o ne skôr tak nejak intuitívne, kedy je najlepšie presádzať netuším, viem že na jeseň padajú gaštany, v zime by sme mali byť zasypaný snehom, na jar kvitnú bahniatka a zlatý dážď a v lete sa zastavujem pri každom stánku s melónmi, aby som vybrala ten naj. O zvieratách radšej ani nepíšem, o tých neviem skoro nič aj keď ich mám samozrejme veľmi rada,  no hlavne v ich prirodzenom prostredí. Čo však viem určite je, že ma príroda neprestane fascinovať a prekvapovať čo všetko dokáže. Aké potešenie mi robia obyčajné a zároveň špeciálne maličkosti. Že rastliny nemusia byť nutne len v kvetináči, áno aj ja už mám doma vytúženú kokedamu od Lenky, že je úžasné nájsť ráno v kúpeľni vyrašený nový list na cykase japonskom, ktorý ako píše google rastie veľmi pomaly, takže každý exemplár je veľmi cenný. Maličkosti ako sušené domáce jabĺčka, ktoré suším na jeseň už pár rokov sú najlepšia sladkosť a veľká a hllllllboká radosť z našej studne. A že to fakt funguje, keď príde oduševnelý prútkar, prekrokuje celý pozemok, pokrúti paličkami a povie tu a bude to 7,5 metra a o týždeň je voda presne tam a tak hlboko ako povedal. No nie je ta pani príroda skvelá!?


štvrtok, 1. októbra 2015

ponoriť sa do vankúšov

Na chladné dni ideálne. Hlavne nech je ich veľa. Sú krásne svetlé, hravé a vyrobené doma. To je to čo mňa vždy najviac na DIY návodoch baví a teší. Nenechajte si ujsť opäť taký jeden, pripravený v spolupráci s blogom aukro.


pondelok, 28. septembra 2015

na pikniku

A bolo nám dobre. I keď, ako to býva zvykom na akciu, na ktorú sa fakt tešíte mrholí celý deň a je kosa. Nevadí, plán bol splnený. Stretnúť sa, poklebetiť a zasmiať s Jankou aj Rosou a ich drahými polovičkami, pochutnať si na dobrotách tekutých, tuhých či sladkých, teplých aj studených, ochutnať vína mladých českých vinárov, niektorí aj chutné pifko, pohúpať sa v parku, odvážny aj nad potôčikom, pózovať s dekami, počúvať hudbu (najviac ma dostali ugandské divožienky, ktoré to poriadne rozbalili)a nakoniec sme sa zohriali na výstave malieb Lenky Horňákovej Civade v galérii priamo v parku.

...ja som odvahu nenabrala:)
Pozooor! Rosa predstavuje vlastnú značku ružového vína, ktoré pribalí ku každej kabelke:)