dedičstvo

Je to asi mesiac čo mi zomrela babička. Posledná zo starích rodičov, ktoré som mala. Už nemám. Ani jedného. Je to smutné. Krásne je však to, že po ľuďoch, ktorí odídu nám zostávajú na tomto svete spomienky. Mne ostali po babke Milke spomienky na jej slepačiu polievku plnú domácich rezancov, tak že v nej až lyžica stála, čítanie knižiek pri jedení, cesty zo škôlky...a ešte zopár vecí. Jednou z takýchto je aj toto malé-veľké, krehké dedičstvo. Až pri ukladaní na poličku, som si všimla, že majú rôznu výšku a hrúbku skla. Predpokladám, že teda nejde o žiadnu pásovú výrobu ale poctivé fúkané sklo. To mi však babka už nestihla prezradiť. Škoda...ale... Ďakujem babi!!!