júl

jún

Prepáč jún, veľa práce a málo prírody. Tak aspoň takto. Júnové pole za domčekom.

rastie

Jeden aj druhý šuhajko, náš dom a s ním aj moja radosť a také tie príjemné starosti. Rastie moja chuť i nedočkavosť ako si to bývanie budeme tvoriť a vymýšľať čo, kde, ako a čo s čím dokopy. Nevydržala som a starú školskú pomôcku som už teraz musela zavesiť do detskej izby. V zálohe mám ešte iné, ale tie pôjdu až do nového. Čakala som reakciu typu...prečo ťahám školu domov...no nič také sa nekonalo. Timko sa nám rozkreslil a každým dňom rastie aj jeho chuť stále niečo tvoriť (napr. aj neporiadok:). Vznikla už aj prvá knižka a prvé graffity, pretože "chcem byť ako starší brat". Ten sa rozkreslil tiež, chvalabohu (a spolieham na to) že len na papier. Vedieme o tom dlhé debaty, prečo graffity áno a prečo nie, čo je ešte umenie a čo už nie. Ťažké debaty, ťažké teenegerské obdobie, niekedy je to boj.

máj

labyrint

Včera večer som objavila tento jednoduchý a rýchly nápad a dnes už sa hráme. Labyrinty u nás frčia, o tom, že výborne rozvíjajú logické myslenie a jemnú motoriku ani nehovorím. Za pár minút si ľahko vyrobíte vlastný. Stačí vrchnák z topánok alebo inej krabice (ak je to potrebné lepiacou páskou prilepte niektoré vyčnievajúce kúsky kartónu vo vnútri vrchnáka), tavná lepiaca pištoľ, nožnice a drevené lekárske paličky (zoženiete v lekárni). I keď je hrana paličiek veľmi tenká, lepidlom pevne držia na svojom mieste. Ukladanie paličiek už je na vašej fantázii a náročnosti, ktorú chcete dosiahnuť. Ako to funguje v praxi kuk sem:)

apríl

škrupinky

Včera som robila omeletu a prepadli ma výčitky svedomia. Nie z toho, že sa budeme večer napchávať vajíčkami, ale z toho, že som nič veľkonočné doma ešte nevymyslela. Žiadny návod ani inšpirácia pre vás. No kto to kedy videl. Väčšie množstvo škrupiniek tak skončilo navlečených na bavlnke. Začať treba z dola, kde môžete priviazať pár pierok a potom už len navliekate, pričom pod niektoré škrupinky najskôr priviažete malú korálku. Takže hlavne vám, milé žienky prajem, aby ste tú Veľkú noc v pohode prežili:)

tak akosi...

Ušité, otlačené, usušené...Tak nejak plynú naše dni. Akosi nestíham alebo som zlenivela? Je dosť možné, že oboje prichádza do úvahy. Majte pekný týždeň:)

na lane

Aj takto si môžete zavesiť menšie či väčšie zrkadlo. Celý postup nájdete opäť na aukro blogu.

topánočky na stene, misa na strope

V našej mini predsieni je všetko hore nohami (a niekedy aj inde:)). Prvé topánočky našich šuhajov majú konečne svoje čestné miesto a ja si vždy pri odchode aj príchode domov uvedomujem ako ten čas s nimi letí. O krásne krabičky so zasúvacím sklom sa mi postaral  kamarát, za čo som mu veľmi vďačná, pretože som už ani nedúfala, že by sa na ich výrobu niekto našiel. A to čo nám visí zo stropu je geometrická misa z KIKu, no keďže mala väčší otvor cez ktorý objímka prepadala, pomocou kolieska z tenšieho bieleho kartónu som ho zmenšila. 

V konečnom dôsledku je to u nás doma vlastne fajn a  inak ako hore nohami to byť asi ani nemôže:)

snežííí

Doma ako po výbuchu ale hlavne, že máme snežítko. Stačí plastová alebo sklenená nádoba, nejaké postavičky napr. z kinderka, trblietky a epoxidové dvojzložkové lepidlo (osvedčené a super drží aj vo vode).Skúšala som rôzne varianty.  A aj keď sa v mnohých  snežítkach používa glycerín s vodou, mne sa viac osvedčila len čistá voda. Glycerín (aj v malom množstve) vodu vždy akoby jemne zakalil a trblietky vytvorili chumáče. Trblietky sú najlepšie biele, príp. strieborné, farebné môžu farbiť vodu. Použiť môžete aj v kombinácii so zlatými konfetami.  Ak sú postavičky menšie môžete ich prilepiť napr. na placku/y z fima, ktoré predtým vypálite v trúbe ako som to urobila aj ja. Nakoniec odporúčam prilepiť aj viečko, aby voda nevytekala.

miki

Prišiel s dobrotami (čítaj so slivkami v čokoláde), ale urobila som si radosť aj sama mištičkou z  nášho školského Vianočného trhu. Zľahka sa u nás doma začína s vianočnou výzdobou. Krídelká obojstranne nalepené na prírodný špagát a vetvička. Najväčší Mikulášisko však dorazil až včera v podobe konečne hotového projektu na dom. Juch!

pre radosť

Také milé drobné radosti z minulého týždňa. Konečne som sa prelúskala cez to ako viazať tieto ihlanoidné objekty, pričom sa vždy večer z troch stane šesť. Kolegyni som ušila malú taštičku so (zatiaľ) najväčším strapcom a na tabuli ma čakalo kriedové graffity od Alexeja.

adventný kalendár

Ešte zatiaľ netrpím vianočnou horúčkou, ale vďaka ďalšiemu návodu na aukro blogu mám otázku adventného kalendára pre šuhajov vyriešenú. Ten u nás jednoducho musí byť každý rok. Určite spríjemní čakanie na deň D a snáď aspoň čiastočne uspokojí donekonečna sa opakujúcu otázku...a kedy už? ...a koľko sa ešte vyspím?

ahoooj tu je M...

Tento príspevok tu pôvodne dnes vôbec nemal byť. No keď vám zavolá sama MM( čítaj Madam Mitnik) a nájde si čas aby ho prekecala práve s vami, zasype vás spŕškou optimizmu a smiechu, dodá chuti, odvahy a uistí, že písať si blog má zmysel, tak sa mi ani inak nedá a ja sadám za PC a ťukám tieto slová. Slová aj o tom ako som si cez víkend našla čas vyrobiť pre deti kartónový notebook, urobiť radosť novou vázou a vychutnávať slnko nielen doma, ale i vonku.Ale o tom až zajtra:)