aj napriek tomu, že prispievam na blog minimálne. Veci sa dejú. Opäť začína školský rok a moje prázdniny skončili až príliš rýchlo. Prišli sme o všetky fotky z počítača a to definitívne. Nikdy som si to nevedela predstaviť, keď som to niekde na blogu čítala ako sa to stalo iným. Teraz je to tu a mne to asi ešte vôbec nedochádza. No čo, život ide ďalej...
Šijem a chrbtica mi to dáva každý deň pocítiť. Zachraňujem ma jóga a radosť, ktorú za ušitú vecičku dostávam od ľudí. Mám ďalší návod na aukro blogu a teším sa na tie budúce...
A konečne sme našli naše miesto pre život. Verím, že už iné nebude, a že toto je to pravé. Bude tam ticho a kľud, les aj pole, na skok od mesta, málo ľudí a pár zvierat. A my.