Maľované zápisníky

Hotové novinky v mojom obchodíku, ktoré nájdete tu. Zápisníky, väčšie, menšie, maľované, prešívané a farebné. Bavila ma ich výroba. Je to relax, ktorý si fakt užívam...

adventný kalendár

Tento rok som sa konečne odhodlala vyrobiť deťom adventný kalendár. Až do Vianoc bude jedinou dekoráciou nad našim kuchynským stolom. Užívala som si jeho výrobu, pretože šiť z  papiera je moja úchylka. Hlavne sa nič nestrapká, vyzerá to super a dá sa použiť aj o rok. 

materiál:

- tvrdšie farebné papiere (ja som použila aj tenšie, klasické, ktoré kúpite v jednej sade)  

- čísla od 1-24 ( či už hotové lepiace alebo pečiatky, ja som si vytvorila vlastné pomocou "skicára" v PC)

- špagát

- štipce

- nožnice, ceruza, pravítko

...vystrihnite štvorec 11x11cm a obĺžnik 15x11cm, preložte...

...a na stroji prešite, nalepte číslo...

...a na záver to najlepšie....naplňte sladkosťami. Ak chcete vedieť či som si neukradla, tak áno, mala som čo robiť, aby tam ešte niečo deťom ostalo...

fashion day/simply autumn

Vždy som bola tak trochu chalanisko. Vždy som bola trošku drzá. Vždy som chcela perfektný kabát a vždy som chcela nosiť niečo špeci. Nemala som rada jeseň ale tento rok je to inak, už sa celkom znášame. Vždy som chcela v byte starú popraskanú stenu s odhalenými tehlami. Tieto fotky mi to všetko pripomínajú. To, kým som, čo mám rada a čo sa mi raz azda splní. 

kabát - C&A, pánska košeľa - od brata, nohavice, čižmy - GATE, klobúk - Takko

klauni

Vzácne chvíľky len pre mňa. Pripravená  na nové kužeľovité postavičky, strážcov detských dušičiek. Tentoraz to ale nebudú anjelici ale pokus o klaunov. Nápadov je veľa, času menej ale teším sa a to ma vždy nakopne.  

žirafa

Po dlhšej dobe som opäť šila nejaký úlet zo zvyškov látok. Žirafka pre kamarátku do auta. Niečo ako talizman alebo vankúšik. Dá sa na ňu "odložiť" unavená hlava a ešte ju aj môže okolo krku objímať. 

spolu

Pripravení na cestu. Možno to trošku viac prežívam...a nemusela by som, ale myslím, že každý kto niečo tvorí nielen pre seba ale aj pre druhých, zažil ten pocit, keď nie je ľahké rozlúčiť sa s tým čo vzniklo vašimi rukami ale hlavne srdcom. Som asi prehnane sentimentálna. Aj keď verím, že táto "dedinka" bude v dobrých rukách a hlavne pokope, zároveň cítim akýsi smútok, z toho, že už sa ich nebudem dotýkať...Viem, že sa to budem musieť naučiť a zmieriť sa s tým, že čo raz vytvorím, raz pravdepodobne bude fuč. Len neviem či to dokážem, či vlastne vôbec chcem... necítiť to neviditeľné puto.

domčeky

Už dávno som tak intenzívne nešila ako tieto dni. A užívam si to, hlavne keď vidím ako domčeky pribúdajú. Milujem ten pocit keď ide všetko s akousi podozrivou ľahkosťou, keď čas beží ale ja ho nevnímam a výsledok je na dosah. No a ako inak, potom nastúpi na scénu ten čudne nepríjemný pocit...to predsa nie možné, nejaký zádrhel sa isto nájde a takto bezproblémovo sa k výsledku nemôžeš dopracovať, moja a ešte sa pri tom cítiť povznášajúco a...a potom sa otočím, kde do kelu je ten odporný škriatok čo mi hľadí cez plece a odriekava zaklínadlo "čarovala ryba, aby bola chyba...". Nie je tam. Je v hlave a ja s ním takto občas bojujem. A tak sa ešte raz nadýchnem a vydýchnem ho preč...