kocky s príbehom

Aj tak by som mohla nazvať staro-novú hračku našich chalanov. Áno čítate dobre, chalanov. Neverili by ste, že sa s takouto jednoduchou hračkou dokáže zahrať aj emóciami rozohnený puberťák. Ale k veci. Opäť niečo dlho a dobre odkladané z povaly dostalo svoju druhú šancu. Milovala som ako dieťa skladať drevené kocky, a myslím, že nie som jediná, ktorej niektoré "záhadne" zmizli a ostali len neúplné série. Stačilo obrúsiť, vymyslieť čo a kde nakresliť, aby všetko logicky sedelo (akrylovou farbou), zalakovať (lakom na drevené hračky) a stará-nová hračka môže ďalej žiť svoj život, príbeh. Všetko je len na fantázii vás a vašich detí. Mojou snahou bolo vytvoriť vždy trojicu s nejakým spoločným znakom a tak vznikla: rodinka, zvieratká, čísla + písmená, technika, krajinka a dopravné prostriedky. Tak môžu byť vytvárané rôzne situácie, príbehy, vzťahy, kombinácie. Dieťa sa naučí spoznať základné pojmy alebo len jednoducho stavať veže a iné stavby, hoci aj kombináciou s inými stavebnicami. Dosť bolo mudrovania...

 

...poďme sa hrať!!! 

 

 

 

 

28

Dnes mám taký trošku špeci-deň. 28. august, 28 milých sledovateľov. Rok písania internetového denníka a veľká vďaka za to, že sa tu u mňa občas zastavíte, pokukáte a niečo  milé napíšete. Vážim si toho a teším sa na ďalšie chvíle tu s vami. Ono to začalo trochu spontánne, na popud môjho drahého bratčeka:). Už som ho tu raz spomínala, ako ma inšpiroval s vešiakom na prívesky.  Ja mu za tento "kopanec" ďakujem. Musel sa popasovať so všetkými tými mojimi výmyslami ohľadne vzhľadu blogu, pretože ja sa stále len učím. V podstate sa tak trochu učíme navzájom od seba. Je to naozaj šikula a to nielen za počítačom. Preto venujem tento post tomu, čo si dokázal, aj so svojou drahou polovičkou, takmer na kolene vyrobiť a prerobiť. Myslím, že sa náš súrodenecký vzťah nedá poprieť... 

foto Ivo & Iva

 

 

...a ešte sa môžete presvedčiť o tom, že je neskutočný milovník chrtov a hlavne tej jednej, sloughi Bassirky

 

 

 

 

hips bag

Mám nesmierne rada ten pocit, keď na svetlo sveta vytiahnem niečo, čo sa kedysi nosilo a o pár týždňov je to strašný "boom". Stalo sa mi to už x-krát. Možno som tentokrát fakt neobjavila Ameriku, ale napadlo ma oživiť zašlú slávu klasických tzv. "ľadviniek". Občas sa dajú ešte zazrieť pri rôznych aktivitách ako sú rodinné výlety či u pouličných predavačoch novín na uschovanie peňazí...Nechcem šiť žiadne ľadvinkové variácie, skôr mám na mysli ušiť tú starú klasiku, zachovať pôvodný tvar ale s hravejším vzhľadom:). Nech slúži nielen prakticky ale aj esteticky, ako doplnok, ako kabelka, ktorá nemusí visieť na ramene alebo sa nosiť v ruke. S výrazne farebnými prvkami ako sú zips, podšívka či opasok na zapínanie. Táto moja je ušitá podľa jednej starej čo som doma vykutrala. Chybičky by ste veru nejaké našli, priznávam, prvý pokus je prvý pokus ale keď všetko doladím...už teraz sa teším na ďalšie (ak čas a deti dovolia)...

...cítim v kostiach, že sa vracia "Nová" éra ľadviniek!!!

stolná lampa

Ani som si neuvedomila, že táto premena-návod, bude dnes taká aktuálna. Naozaj nechcem týmto tu pripomínať detvákom blížiacu sa školu. Ja sama som to neznášala, keď mi všetci dospelí naokolo pripomínali blížiaci sa koniec prázdnin. Vyhýbam sa tomu preto aj pri svojich deťoch a radšej tomu nášmu (už) piatakovi nenápadne a opatrne chystám a doľaďujem ten obľúbene-neobľúbený kútik na písanie úloh. No a keďže prídu už čoskoro večery veľmi tmavé, stolná lampa bude opäť veľmi dôležitá. Táto bola kúpená asi pred 5 rokmi dosť narýchlo. Páčil sa mi ten jednoduchý dizajn, ale naozaj musí byť všade nejaký detský obrázok? Teda ten náš piatak už takéto motívy dnes neocení. Čo tak dať jednoduchej lampe jednoduchý podstavec v podobe drevenej doštičky (na krájanie), veď v detskej izbe sa o farebnú a tvarovú rozmanitosť postará množstvo hračiek. A možno časom podľahne nejakej jednoduchej geometrickej dekorácii...uvidíme.

 

materiál:

-stolná lampa, ktorej bude možné jednoducho odstrániť spodný podstavec

-menšia drevená doštička na krájanie (moja mala rozmery 23cmx15cm)

-2x šróbiky zo zapustenou hlavičkou kôli tomu, aby hlavičky na spodu nepretŕčali a lampa rovno stála (o niečo dlhšie ako tie pôvodné, záleží od hrúbky doštičky ale mali by mať rovnaký závit aby sa dali správne našróbovať) - ja som si vzala tie pôvodné do železiarstva a tam mi ochotne vybrali podľa závitu tie správne

 

Potom už len pôvodný podstavec odstránite a vymeníte za drevený, do ktorého stačí vyvŕtať dva otvory...a ak budete mať chuť dotvorte vy alebo vaše deti podľa seba...

 

som šťastná...?

Často mávam hlavu v oblakoch alebo hlavu ako balón(nie plnú vzduchu, či  úplne prázdnu), ale takú veľkú a  plnú myšlienok a pocitov, na ktoré som sama prikrátka, ktoré neviem skrotiť a upratať. Ale posledných pár dní je to inak. Som akási (s)pokojnejšia, šťastnejšia či čo...Nieže by som inokedy nebola ale posledné dni som, tak akosi, viac. Inak. Nestresujem, neľutujem, nehľadám chyby...vnímam maličkosti, tie príjemné, akoby sa diali posledný krát, to čo si prajem sa vždy nečakane objaví či stane, čo nestihnem ma netrápi...S kľudom v duši a myšlienkach si len tak poletujem a teší ma, že život, aj keď nie je ideálny, hýbe sa správnym smerom. Viem, celé to znie ako obrovské nafúknuté klišé, no chcela som to mať  čierne na bielom, nech uverím, že je to naozaj tak...a pre istotu, pre časy budúce.

 

fashion day/rock´n´stone

Schladiť sa medzi skalami. Iný vzduch, iné pocity. Cítiť vlastnú "malosť". Pozerať hore a čerpať silu. Stratiť sa z mesta, stratiť sa medzi kameňmi. Splynúť s farbami...

pomaly ale isto...

...plánujem, plánujem, vymýšľam, mením, nestíham, snívam, strihám, prešívam, plním a znovu plánujem, plánujem, vymýšľam, mením...Som v nejakom začarovanom kruhu. A stále hľadám chyby. Som snílek či  som náročná? Na koho? Na seba? Na to čo tvorím? Na to, čo si o tom iní budú myslieť? Neviem. Asi z každého trochu. Chcem to robiť najlepšie ako viem a to ma učí trpezlivosti. Pred pár rokmi by to bolo šup-šup, a je hotovo. Trpezlivosť nikde. Dnes o tom všetkom viac premýšľam. Je to ok? Veď ja sama som taká hrrr, spontánna....netrpezlivá...ale učím sa. Pokračujem vo svojej malej privátnej rodinke-dedinke, ktorá sa rozrastá. Síce pomaly ale s o to väčšou (mojou) spokojnosťou. K babenke teda pribúda mužíček, ten postavil domček a na svet prišiel aj malý synček. Prvotný plán bolo použiť staré ľanové plátno po prababičke, ale aj napriek tomu, že je krásne a moje obľúbené, zásoby dochádzajú a ja netuším, či ešte nejaké objavím. A keďže  je aj dosť pevné asi budem musieť prejsť na plán B a zvoliť niečo poddajnejšie z obchodu.

...plánujem, plánujem, vymýšľam, mením...

 

 

 

 

čvachtanie...

...to minulotýždňové bolo super. Síce riadna spara ale my sme leňošili, takmer nič nerobili a boli naložení vo vode. Timi úplne odignoroval všetky plávacie pomôcky a úplne bez pudu sebazáchovy sa ponáral. Má to od koho odkukávať, čo vám budem rozprávať...

 

 

 

výmena rolí...

...alebo aj bezstartostný život. Mať len dobrý bike a chuť robiť bláznivé kúsky.

"Mami, mami odfoť ma a sleduj ako dlho vydržím na zadnom."

Dúfam, že toto leto bude bez úrazov:)

fashion day/playful and juicy summer

Také je celé leto. Veselé farby, voľnosť na letnom oblečení a šťavnaté ovocie nesmú chýbať. Aspoň u mňa nie! Všetko hlavne pohodlné. V týchto dňoch ako vyšité, krátke šortky prešité zo starých tenučkých riflových nohavíc a supervoľné tenučké tričko z ELLE. Nedám naň dopustiť. Je to darček, ktorý občas nájdete pribalený k časopisu a nosí sa jedna radosť. Mohli ste ho vidieť aj tu. Ešte pár doplnkov (megareťaz-AVON, šiltovka-secondhand) a dobrá nálada. Juchúúúú!!! Čo je ale dôležité, že o tieto foto sa opäť postaral puberťák, komediant, ktorému sa ústa nikdy nezastavia. Môj dvorný fotograf, ktorý so mnou občas stráca trpezlivosť, no každé fotenie vždy poctivo  nakoniec dokončí. Syn Alexej. Šikulko. Veď posúďte sami.

Krásne slnečné dni!!!