pomaly ale isto...

...plánujem, plánujem, vymýšľam, mením, nestíham, snívam, strihám, prešívam, plním a znovu plánujem, plánujem, vymýšľam, mením...Som v nejakom začarovanom kruhu. A stále hľadám chyby. Som snílek či  som náročná? Na koho? Na seba? Na to čo tvorím? Na to, čo si o tom iní budú myslieť? Neviem. Asi z každého trochu. Chcem to robiť najlepšie ako viem a to ma učí trpezlivosti. Pred pár rokmi by to bolo šup-šup, a je hotovo. Trpezlivosť nikde. Dnes o tom všetkom viac premýšľam. Je to ok? Veď ja sama som taká hrrr, spontánna....netrpezlivá...ale učím sa. Pokračujem vo svojej malej privátnej rodinke-dedinke, ktorá sa rozrastá. Síce pomaly ale s o to väčšou (mojou) spokojnosťou. K babenke teda pribúda mužíček, ten postavil domček a na svet prišiel aj malý synček. Prvotný plán bolo použiť staré ľanové plátno po prababičke, ale aj napriek tomu, že je krásne a moje obľúbené, zásoby dochádzajú a ja netuším, či ešte nejaké objavím. A keďže  je aj dosť pevné asi budem musieť prejsť na plán B a zvoliť niečo poddajnejšie z obchodu.

...plánujem, plánujem, vymýšľam, mením...