žirafa

Po dlhšej dobe som opäť šila nejaký úlet zo zvyškov látok. Žirafka pre kamarátku do auta. Niečo ako talizman alebo vankúšik. Dá sa na ňu "odložiť" unavená hlava a ešte ju aj môže okolo krku objímať. 

spolu

Pripravení na cestu. Možno to trošku viac prežívam...a nemusela by som, ale myslím, že každý kto niečo tvorí nielen pre seba ale aj pre druhých, zažil ten pocit, keď nie je ľahké rozlúčiť sa s tým čo vzniklo vašimi rukami ale hlavne srdcom. Som asi prehnane sentimentálna. Aj keď verím, že táto "dedinka" bude v dobrých rukách a hlavne pokope, zároveň cítim akýsi smútok, z toho, že už sa ich nebudem dotýkať...Viem, že sa to budem musieť naučiť a zmieriť sa s tým, že čo raz vytvorím, raz pravdepodobne bude fuč. Len neviem či to dokážem, či vlastne vôbec chcem... necítiť to neviditeľné puto.

domčeky

Už dávno som tak intenzívne nešila ako tieto dni. A užívam si to, hlavne keď vidím ako domčeky pribúdajú. Milujem ten pocit keď ide všetko s akousi podozrivou ľahkosťou, keď čas beží ale ja ho nevnímam a výsledok je na dosah. No a ako inak, potom nastúpi na scénu ten čudne nepríjemný pocit...to predsa nie možné, nejaký zádrhel sa isto nájde a takto bezproblémovo sa k výsledku nemôžeš dopracovať, moja a ešte sa pri tom cítiť povznášajúco a...a potom sa otočím, kde do kelu je ten odporný škriatok čo mi hľadí cez plece a odriekava zaklínadlo "čarovala ryba, aby bola chyba...". Nie je tam. Je v hlave a ja s ním takto občas bojujem. A tak sa ešte raz nadýchnem a vydýchnem ho preč...

ladiť s jeseňou

Niet veľa času na veľké projekty a tak stíham len drobné premeny s veľkým efektom. A jesennou náladou... Tričko premeniť na vankúš, fádnu košeľu ( z ktorej som odstrihla límček a urobila výstrih) na halenu s vybíjaním, nenápadnú mašličku na čižmách, ktorá sa xy krát pri chôdzi rozviaže premeniť na okázalejšiu a elegantnejšiu šifónovú mašľu. Keď už, tak nech je teda poriadna...a pre istotu prešitá niťou nech nemusím pri zaväzovaní stále otŕčať ľuďom zadok:)

koktail

Niekedy môj život stojí na jednom bode alebo len tak pomaly plynie. Niekedy sa ale veci dejú tak strašne rýchlo a nečakane. Ako tento týždeň, ktorý bol pre mňa ako poriadne silný koktail emócií a momentov. Namiešaný z trpkého základu:

 - trieštivej zlomeniny palca môjho muža a následnej operácie

 - neustáleho 5 dňového pobehovania medzi lekármi a vyšetreniami rôzneho typu                                        
 - z hektického gazdovania / sama doma s dvoma divochmi
osladený dávkou malých-veľkých úspechov:
- 2 ks uverejnených mojich fotopostupov v časopisoch

- 1 ks prvej veľkej objednávky v mojom obchodíku

Trpké sa so sladkým premiešalo a ja tieto chute pomaly trávim ešte dnes.

maľované notesy

Po dlhšej dobe som sa opäť vrátila k farbám a maľovaniu. Teda len takému mini. Zostalo mi ešte zopár jednoduchých notesov, ktoré ste mohli vidieť aj tu, ale tentokrát som to skúsila bez nití a látok. 

materiál:

-notesy (viazané v tvrdšom obale, kľudne aj so vzorom, ten ľahko prekryjete farbou)

-akrylové farby

-štetce

-farebné spreje

-môže byť aj papierová lepiaca páska, ak máte chuť ponechať okraje notesa v pôvodnej farbe (mne sa páčil ten kartónový vzhľad, takže som si okraje prilepila)

...prilepíte okraje (ale nemusíte), nanesiete základnú bielu farbu...

...potom ďalšie, sprejmi a šablónou dotvoríte...

...a môžete otláčať, napr. bodky-gumou na ceruzke, štetcom...

...jeden som skúsila s kvetnatými ornamentami a fixkou...

...hotovo...

let´s play...



Náš víkend sa niesol v duchu "deti a ja". Záver: totálne vyflusnutá ale spokojná a deti tiež. Sobota začala typicky: upratať čo sa dá a teda aj lego, ktoré dlhšie nemalo poriadny úložný box. Superjednoduché a superýchle, krabica od tenisiek a všetky logá prekryť farbou, čistý minimalizmus...pokračovalo sa budovaním veží, rozhadzovaním všetkého, znovuobjavovaním "stratených" hračiek a opäť upratovaním. Neskôr som sa s nadšením, pre mňa typickým pustila do tvorby šarkanov na Jesennú šarkaniádu. Na druhý deň prišlo sklamanie, lebo milé homemade šarkany nie a nie vzlietnuť, teda až na pár sekundových momentov. No a to som mala v pláne, priniesť DIY návod ako si ich vyrobiť. Na internete je niekoľko návodov aj keď som sa nimi riadila vzlietnuť sa im nechcelo. Takže viedli tie hotové, technicky premakané. Alexej sa síce snažil dostať tie moje "umelecké" výtvory do nebies ale nakoniec aj on stratil nervy a ešte ich aj pekne ohundral. Vďačné dieťa, čo vám budem hovoriť. Ale bolo fajn, zabavili sa všetci, dospelý možno viac ako deti a verím, že to nebolo túto jeseň naposledy.

do tretice...

Svoju slabosť pre vatelín som už odhalila. Tak som opäť skúšala a skúšala, čo to dá... košík, kreslo a teraz taška. Jednoduchá, vystužená špeciálnou látkou, ktorej názov netuším (niečo ako filc). Tú mi kedysi darovala bývalá žiačka a vraj sa používa na obkladanie interiérov auta (kufor a pod...). S vnútorným vreckom a uškami zo starej kabelky z textilu. Tie mi nabila šikovná pani v oprave obuvi. Chystám sa ušiť ešte jednu, iný tvar, iné ušká...

stolička

Už dlhšie som túžila mať doma niečo megažlté. Niečo, čo dá nášmu bytu trošku slniečka. Maľovať steny by bolo príliš komplikované a ako sa poznám o chvíľu by ma farba omrzela. Na dobrú náladu postačí aj táto stolička. Priznám sa, že nie je jediná, ďalšie tri (každá iná) čakajú na svoju premenu. Takto pravdepodobne vymením všetky tie nekvalitné a na rýchlo kúpené. Trpím teraz takou stoličkovou diagnózou a v rodine sa na mne všetci bavia, lebo stále nejaké pribúdajú. Ale už naozaj končím, sľubujem. Všetky čo som mala vyhliadnuté fakt za "babku" už mám tak sa idem vrhnúť na ich premeny...Inak túto som zachránila z ulice:)

 

 

 

 

 

fashion day/aztec in town

Je úplne jasné aká bude jeseň v mojom šatníku. Svetríková. Už viete, že ich mám celkom peknú kôpku a mám tušáka, že ešte pribudnú. Tento je od manžela. Veľký, teplučký, mäkký, ideálny na babie leto. Kontrast etna a mesta. Mám rada veci, ktoré k sebe zdanlivo nepasujú. Mám rada víkendové prechádzky s rodinou, v pohodlnom oblečení, baviť sa fotením, sledovať vlaky a potom si dať koláč u mami. Snáď sa zmôžem aj ja na nejaký:)

sveter - F&F, jeans - gate, tenisky - deichmann, taška - zara/secondhand

v novom šate

Tri roky ma rozveseľovalo a putovalo z izby do  izby. Po troch rokoch, keď podľahlo náročnému detskému vyčínaniu, keď všetky škvrny a stopy od pera  jednoducho nejde odstrániť, keď sa ochladilo a ja som  zatúžila po teplúčkom a hrejivom, kreslo dostalo novú tvár. Jednoduchšiu, jemnejšiu, teplejšiu, takú trošku škandinávsku. Možno sa niekomu bude zdať nedokončené ale pre mňa je dokonalé. Odené do obyčajného vatelínu, ktorý ma neskutočne fascinuje. Tu je môj skromnejší prvý pokus.