pre radosť

Také milé drobné radosti z minulého týždňa. Konečne som sa prelúskala cez to ako viazať tieto ihlanoidné objekty, pričom sa vždy večer z troch stane šesť. Kolegyni som ušila malú taštičku so (zatiaľ) najväčším strapcom a na tabuli ma čakalo kriedové graffity od Alexeja.

adventný kalendár

Ešte zatiaľ netrpím vianočnou horúčkou, ale vďaka ďalšiemu návodu na aukro blogu mám otázku adventného kalendára pre šuhajov vyriešenú. Ten u nás jednoducho musí byť každý rok. Určite spríjemní čakanie na deň D a snáď aspoň čiastočne uspokojí donekonečna sa opakujúcu otázku...a kedy už? ...a koľko sa ešte vyspím?

od rieky a spod mosta

Z túlania pri Váhu vzniklo pár fotiek a objektom na fotenie nebol len most, ale aj ja. S puberťákom je to fotenie ako jazda na kolotoči, čo vám budem hovoriť. V jeho očiach som však trápna puboška ja:)

ahoooj tu je M...

Tento príspevok tu pôvodne dnes vôbec nemal byť. No keď vám zavolá sama MM( čítaj Madam Mitnik) a nájde si čas aby ho prekecala práve s vami, zasype vás spŕškou optimizmu a smiechu, dodá chuti, odvahy a uistí, že písať si blog má zmysel, tak sa mi ani inak nedá a ja sadám za PC a ťukám tieto slová. Slová aj o tom ako som si cez víkend našla čas vyrobiť pre deti kartónový notebook, urobiť radosť novou vázou a vychutnávať slnko nielen doma, ale i vonku.Ale o tom až zajtra:)

cold gray

Konečne sa mi podarilo dotiahnuť strih najobľúbenejšej tašky do tej najlepšej podoby akú som schopná momentálne docieliť. Vylepšovať sa dá vždy, no teraz som spokojná.  Táto je pre moju sestričku, ktorá si na ňu celkom dlho musela počkať. V tomto smere som ju priznám sa úplne zanedbala. Na fotkách pôsobí skoro ako biela, ale jej odtieň je bledučko šedý.

rozprávkový les

Chcela by som mať na tieto lesné prechádzky viac času. Pretože z lesa sú tie najkrajšie výhľady aj podhľady, ide sa doň po cestách necestách, s nadšením a trebárs aj po rukách, je v ňom ten najčarovnejší mikrosvet, úžasné svetlo a najlepšie stoličky na sedenie.