pondelok 11. novembra 2013

spolu

Pripravení na cestu. Možno to trošku viac prežívam...a nemusela by som, ale myslím, že každý kto niečo tvorí nielen pre seba ale aj pre druhých, zažil ten pocit, keď nie je ľahké rozlúčiť sa s tým čo vzniklo vašimi rukami ale hlavne srdcom. Som asi prehnane sentimentálna. Aj keď verím, že táto "dedinka" bude v dobrých rukách a hlavne pokope, zároveň cítim akýsi smútok, z toho, že už sa ich nebudem dotýkať...Viem, že sa to budem musieť naučiť a zmieriť sa s tým, že čo raz vytvorím, raz pravdepodobne bude fuč. Len neviem či to dokážem, či vlastne vôbec chcem... necítiť to neviditeľné puto.




7 komentárov:

  1. Nádherná práce :-). Loučení je někdy těžké, to je pravda :), ale co se dá dělat.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásné Saši, vypadá to moc pěkně :)
    TWF Kami*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. jsou super! a nebuď smutná, ušij si i pro sebe :). Ale ty pocity chápu, neboj, zejména, když je to taková originální a jedinečná věc, to se člověk špatně odpoutává. Já mám teď těch věcí celou sbírku ... bude to těžké, ou ou.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem a som rada, že sú ľudia s rovnakými pocitmi ako mám ja. Jednu babenku už ušitú mám doma, úplne moju prvú, tú som si jednoducho musela nechať. Ale každá nová vecička znamená vložená nová energia, nové lúčenie. A tebe držím palec, nech to lúčenie prebieha hladko:)

      Odstrániť

Ďakujem za milé odkazy!