štipka ružovej II.

...možno to bude tým blížiacim sa Valentínom:)

štipka ružovej

Zjemňujem veci okolo seba, opatrne prisládzam. Ružovou som sa v byte nikdy neobklopovala, ale keďže som človek pocitový, tak teraz mám ten pocit, že je čas. Zastaviť a ukľudniť moje zmysly v mäkkých tónoch, ponoriť sa do cukrovej vaty. Byť jemne sladká, uložiť hlavu na vankúš  a zaláskovane pozorovať svojho muža...myslím, že jemu tá trocha ružovej vadiť nebude. Zatiaľ len nový vankúš. Ako to dopadlo, nabudúce♥

fashion day/ in symbiosis

Priznám sa, že do prírody často nechodím, aj keď by som rada. Je to tam  jednoducho...iné. Tiché, tajomné, upokojujúce a inšpiratívne. Čas sa však tak ťažko delí a nie vždy ostáva práve na to príjemné. No a keď sa predsa už len vyberiem, tak v čase, keď je asi -100°C a všetci radšej sedia v teplúčku.  Ukecala som brata aj jeho sučku Bassirku a išli sme testovať nový objektív a moju novú seconhand bundu "so severskými koreňmi" za 7€. Neviem čo tí švédi do toho dávajú, ale naozaj hriala a to aj vďaka kožušinke (samozrejme umelej), ktorú mi ušila šikovná pani krajčírka. Moje pokusy o to veľmi rýchlo zlyhali. Sú veci, ktoré predsa len radšej prenechám zručnejším:). 

foto by ivo

šedo - čierny

To, že frčím na všakovakých pruhovaných, písmenkových, čiernobielych variáciách so štipkou žltej sa raz zase potvrdilo. Tentokrát je to nový vankúšik z trička, so všitým pastelovo žltým prúžkom.

2 z 1

Dva malé obaly na okuliare z jednej starej kabelky. Slúžila dlho a dobre ale bola už veľmi ošúchaná a ja som sa jej dva roky ani nedotkla. Nedokázala som ju vyhodiť práve pre tú skvelú farbu a perforovaný povrch. A tak sa strihalo a šilo. Do poslednej chvíle som netušila čo z tých malých kúskov bude. Nakoniec som ušila dva obaly/taštičky, snáď sa raz zídu. A ani to netrvalo dlho a do jedného som šupla manželove, večne kdesi pohodené okuliare a do druhého (zatiaľ) tie svoje slnečné...

materiál:

- 2x obdĺžnik 22x10 cm

- zips 22cm

...na lícnu stranu oboch obdĺžnikov našijete vrchnú/lícnu stranu zipsu a nakoniec len zošijete...

dva a pol

Takéto fotky sú vzácnosť. Stále v pohybe, čiže všetky neustále vymazávam a hovorím si, to dieťa nebudeme mať na žiadnej fotke. Stále v pohybe, veľa pádov, veľa modrín ale vždy sa postaví a ide ďalej. Riskuje, ako riskuje aj jeho brat. Učí sa rýchlo a hlavne tie najväčšie huncúctva. Aj to s tým stolčekom si vymyslel sám. Až keď som si uvedomila, že je v byte príliš ticho..."páchateľ bol prichytený pri čine"

...prečo by som si mal kresliť zo zeme, keď sa to dá lepšie zo stolčeka, mamu nech aj šľaktrafí:)

medveďku daj labku...

...pôjdeme na svadbu. No to pravdepodobne pôjdeme, ale až v lete. Zatiaľ vám ale môžem ukázať nových mackov na túlenie pre detičky. Mená nemajú, na tie si počkajú od nových majiteľov.

Pekný víkend!!!  

žeby cirkus?

V každom parádnom cirkuse majú klaunov, šašov či komikov. Nazvite ich ako chcete, hlavne aby bolo veselo, tragikomicky a farebnô. Ďalší noví na predaj, mäkučkí, do detských rúk, na túlenie do postieľky. Veselé trio "Klaunitos pruhovatiés"

napíšte si výpoveď...

Opäť sme hrali. Náš malý divadelný súbor Napíšte si výpoveď mal premiéru predstavenia hry Petra Zelenku "Príbehy obyčajného šialenstva" a myslím, že sme si to všetci užili. Ja teda určite. Niekoľko mesiacov príprav stálo za to a pocit stáť pred plnou sálou ľudí, ktorých poznáte aj nepoznáte a dať zo seba to najviac čo sa dá, je neskutočný. Milujem hrať divadlo, byť pri jeho vzniku, hľadať sa v postave a v samotnom príbehu a nakoniec sa podeliť o to všetko. Byť niekym iným na pár chvíľ, byť bláznom, čudákom, šialencom...byť, cítiť a žiť ako iný človek.  

...ak by niekto nevedel o čo ide kuk sem:)

girlanda

Po červeno bielych vianočných sviatkoch je to u nás opäť čiernobieložltošedé. Neviem dokedy ale zatiaľ sa nechávam unášať pruhovými detailami, žltou a šedou. Už pri výbere týchto podložiek z IKEA som vedela, že neostanú v tvare štvorca. No a keďže po ostrihaní na obdĺžniky ostal nejaký odpad, zo zbytkov v kombinácii s farebnými papiermi som vyrobila trojuholníkovú girlandu.

...

Vzácne chvíľky... spoločné váľanie, rozjímanie. Minúty ticha a kľudu. Schovávanie v skrýši pod dekou. Ako dieťa som to milovala:), preto sa im tam ešte občas votriem ale najradšej by som odtiaľ vôbec nevyšla...

zabudnutá v lete

Je taký čas. Každý hodnotí a spomína na minulý rok, na to čo sa udialo, zmenilo, čo sme dokázali alebo nedokázali, čo sme prežili a aké to bolo. Listujeme v spomienkach. Občas je to super,  občas by sme najradšej zabudli...Ja ešte aj upratujem. Teda asi je nás takých viac. Takých čo upratujú v hlave, srdci alebo vo fotkách. Pri tom mojom upratovaní som narazila na zabudnuté fotky z leta. Neviem ako sa to stalo. Teda to, prečo som na ne zabudla. Asi preto, aby som ich našla uprostred zimy. Preto, že to nebol zas až taký zlý výlet loďkou. Preto, že aj keď sa pokazila a zase zázrakom začala fungovať, nakoniec sme sa predsa plavili. Všetko dobre dopadlo. Tak by to malo byť stále. Všetko by malo vždy dobre skončiť...